sklenené vlákna

Sklenené vlákno je anorganický materiál vyrábaný tavením a následným ťahaním správne zvolenej zmesi oxidu kremičitého (SiO₂) a ďalších zložiek na jemné vlákna s priemerom 3–15 mikrometrov. Prvé doklady použitia sklenených nití pochádzajú už zo starovekého Egypta, priemyselná výroba bola spustená v druhej polovici 19. storočia vo Viedni (na parochne, závoje), významný posun nastal v 30. rokoch 20. storočia v USA objavom výroby sklenenej vlny. Moderný spôsob výroby zahŕňa tavenie suroviny v peci a pretlačovanie cez zvlákňovacie dýzy, pričom na povrch vlákna sa nanáša apretačný roztok, ktorý zvyšuje pružnosť, znižuje lámavosť a uľahčuje následné textilné spracovanie. Sklenené vlákna sa následne splietajú do priadzí a tkajú alebo upravujú do netkaných textílií. V textilnom priemysle sa používajú na výrobu technických tkanín s vysokou pevnosťou, teplotnou odolnosťou, nehorľavosťou a chemickou stabilitou – nájdu uplatnenie v izolačných materiáloch, výstuži kompozitov, filtrácii, ochranných odevoch, ale aj v dekoračných alebo špeciálnych aplikáciách. Vďaka kombinácii unikátnej pevnosti, tuhosti a nehorľavosti patrí sklenené vlákno medzi najvýznamnejšie technické textilné materiály 20. a 21. storočia.