tradičné materiály

Tradičné materiály v textilnom odvetví sú predovšetkým prírodného pôvodu, medzi najvýznamnejšie patria bavlna, vlna, ľan a hodváb. Ich história siaha do praveku, keď sa na výrobu odevov a textilu používali živočíšne kože, vlákna rastlín (slnom zaschnutá tráva, lýko, listy), neskôr šľachtené textilné plodiny – napríklad ľan v Egypte, bavlna v Indii, hodváb v Číne či vlna v Mezopotámii. Spracovanie tradičných materiálov zahŕňa zber či získanie suroviny (strihanie, žatva, lúpanie), sušenie, prvotné spracovanie (mykanie, máčanie, česanie), spriadanie priadzí a následné tkanie, pletenie alebo plstenie. Surové vlákna sa upravujú praním, bielením, farbením alebo valchovaním podľa požiadaviek finálneho produktu. Využitie prírodných materiálov v textilnom priemysle je mimoriadne univerzálne: vyrábajú sa z nich tkaniny na odevy – plátno, keper, satén či mušelín, ale i bytový textil (obrusy, závesy), tradičné kroje, výšivky, výtvarné tkaniny a technické textílie (šnúry, povrazy, izolačné vrstvy). Tradičné materiály sú cenené pre ekológiu, obnoviteľnosť, zdravotnú nezávadnosť, prírodnú estetiku a dlhú životnosť v porovnaní s mnohými syntetickými alternatívami.