keramická vlna

Keramická vlna je moderný anorganický vláknitý materiál tvorený vláknami (najčastejšie oxidov hliníka, kremíka, zirkónia), ktoré vznikajú tavením surovín pri veľmi vysokých teplotách (1200–1800 °C) a následným zvlákňovaním technológiou vyfukovania, odstreďovania či extrúzie, čím sa získajú jemné, veľmi ľahké vlákna. Jej história začína v 40. rokoch 20. storočia v USA, kde sa vyvíjala najmä ako izolačný materiál pre priemyselné pece, neskôr v 70. rokoch sa rozšírila v Ázii (Čína, Japonsko). Technologický postup spracovania zahŕňa tavenie keramických surovín, tvorbu vláken, prípadné povrchové úpravy a výrobu finálnych produktov: rohoží, pásov, textilných plstí, papierov, šnúr či technických tkanín. V textilnom odvetví je keramická vlna cenená vďaka extrémnej žiaruvzdornosti (odolnosť >1200 °C), nízkej tepelnej vodivosti, chemickej inertnosti, odolnosti voči tepelným šokom, nízkej hmotnosti a zvukovej izolácii. Významné využitie nachádza v technických textíliách – tepelných izoláciách, žiaruvzdorných tkaninách, ochranných odevných doplnkoch (rukavice, plášte), automobilovom priemysle, stavebníctve, filtrácii a energetike. Limitom sú zdravotné a environmentálne aspekty pri manipulácii s jemným vláknom.