Mazáčová Emília

K výrobe zo slamy, ktorej sa venuje, nepričuchla ako iní v detstve či vďaka rodine. Dokonca ani vo Veľkých Levároch, kde sa narodila a dodnes žije, a širšom okolí sa táto výroba nevyskytovala. Už ako dievča však Emília Mazáčová vedela šiť, tkať a vyšívať, a tak k tradičnej výrobe a prírodným materiálom nemala ďaleko, keď sa roku 1975, končiac materskú dovolenku, rozhodla uchádzať o miesto vo výrobnom družstve Detva, ktoré v tom čase zriadilo vo Veľkých Levároch prevádzku zameranú na výrobu drobných dekoratívnych a suvenírových predmetov zo slamy. Do prevádzky nastúpila ako rádová pracovníčka, no už o krátky čas sa vďaka svojej pracovitosti, precíznosti a invencii vypracovala na hlavnú majsterku. A čoskoro mohla zúročiť svoj tvorivý talent aj ako výtvarníčka pri navrhovaní vlastných námetov a kompozícií. Sortimentu výrobného družstva Detva dominovali obrázky zhotovované technikou intarzie žehlenej slamy na papier, motivicky zachytávajúce najmä kvety, kytice či architektúru. Tento typ doplnkov bol v tých časoch na domácom i zahraničnom trhu veľmi žiadaný. Popri nich sa vo výrobnom družstve zhotovovali aj pletené vianočné ozdoby (zvončeky, šišky, guľôčky a i.), ktoré inšpiračne vychádzali z tradičných ozdôb na dožinkových vencoch.