Skalická Hildegarda

V polovici 60. rokov sa počas materskej dovolenky prihlásila do kurzu výroby šúpoľových bábik v ÚĽUV-e. Export šúpoľových bábik, nazývaných aj šúpoľky, do západnej Európy v tých časoch vzrástol (pre ÚĽUV ich vyrábalo až štyristo výrobkýň), aj preto si mohla dovoliť nechať dovtedajšie zamestnanie administratívnej pracovníčky a zamestnať sa na celých desať rokov na plný úväzok ako výrobkyňa tohto druhu dekoratívnych predmetov. Potrebné šúpolie si každoročne zabezpečovala v spolupráci s inými výrobkyňami z Bratislavy zberom na okolitých roľníckych družstvách. V polovici 70. rokov sa export šúpoliek znížil a nebolo treba už toľko výrobkýň, a tak sa aj Hildegarda Skalická vracia späť do administratívy.Bez ÚĽUV-u však nevydržala dlho – čoskoro sa cez kamarátov vodákov manželov Fiedlerovcov dostala k výrobe krojovaných záložiek (postavičiek v kroji s tkanicou). Začala ich zhotovovať popri práci a vytrvala pri nich aj na dôchodku – roku 2017, keď je napísaný tento text, bola ich jedinou výrobkyňou. Manžel Adam Skalický spoločne s pánom Fiedlerom zdokonaľovali raznice, ktoré sú pri výrobe postavičiek azda najdôležitejšie. ... viac