húžva

Skrúcanie húžvy tvorili dve fázy: v pnrej prút skrúcaním praskol, rozvlákni] sa a v druhej fáze sa po dlžke špirálovito skrútil do httžvy. Pri skrúcaní húžvy, ktorá slúžila napríklad na upevnenie a opletenie ucha ku košu, sa hrubší koniec vŕbového prúta zastokol do výpletu na jeho hornom okraji. Ľavou rukou sa prút uchopil nad miestom zastoknutia a pravou rukou sa otáčal smerom doprava. Otáčaním prút praskol, začal sa rozvlákňovať a od miesta zastoknutia skrúcať. Aby bolo skrúcanie húžvy rovnomerné, ľavá ruka sa posúvala po prúte. Pritom sa prstami stláčalo miesto medzi skrútenou a neskrútenou časťou húžvy, aby sa skrútená čast neskrútila príliš silno. Na skrotenie hrubšieho prúta do húžvy bola potrebná väčšia sila ako pri slcrúcaní tenších prútov. Preto hrubšie húžvy skrúcali zväčša dve osoby. Jedna osoba držala prút a druhá ho skrúcala. Prút sa pred skrúcaním na hrubšon1 konci rozštiepil a do rozštepu sa zachytilo oko uviazané z mo túza. Do oka sa zasunula kolmo na prút palička, ktorá slúžila na skrúcanie prúta do húžvy. Povriesla sa na rozdiel od húžvy zhotovovali priamo skrúcaním, teda spájaním stebiel slamy do hrubého motúza. Na povriesla boli najvhodnejšie steblá ražnej slamy, z ktorých bolo mož né skrúcanfm v dlaniach zhotoviť dlhšie povriesla ako zo stebiel iných obilnín.1 Ručne bez nástroja sa steblá skrúcali do hladkých povnescl alebo do povriesel s uzlom. Hladké povrieslo a skrúcalo z hrsti stebiel rozdelenej na dve čisti. Tieto osoba priložila tenším