žatva

súbor pracovných úkonov spätých so zberom dozretého obilia. Medzi najstaršie spôsoby zberu patrilo ručné vytrhávanie obilia, ktoré sa zachovalo ako núdzový spôsob v čase katastrofálne neúrodných rokov až do začiatku 20. storočia. Do konca 19. storočia, v niektorých oblastiach Slovenska i dlhšie, sa zachovalo žatie obilia. Ako žacie náradie sa používal srp, ktorý od 18. storočia začali nahradzovať kosák a kosa. Zožaté, prípadne pokosené obilie sa ukladalo do hrstí (huša, pomitka), ktoré sa viazali pomocou slamených povriesel, v horských oblastiach aj prútených húžiev. Začiatkom 20. storočia sa na to v poľnohospodársky produktívnejších oblastiach a na juhozápadnom Slovensku začali používať motúzy. Pri viazaní do slamených povriesel sa niekde používal drevený viazací kolík (kruteľ, knuteľ). Snopy sa ukladali do troch základných foriem: horizontálnej, vertikálnej (na Slovensku používanej až od 80. rokov 19. storočia) a na ostrvy (typické pre horské oblasti).