priemyselné krepovanie

Priemyselné krepovanie je špeciálny technologický proces povrchovej úpravy vlákna a textílií, ktorého cieľom je vytvoriť na povrchu charakteristickú krepovú (zvrásnenú, zvlnenú) štruktúru. Pri výrobe syntetických vlákien umelého alebo prírodného povodu sa krepovaním vztvára napríklad vlnen'ý cahrakter týchto vlákien. Krepované vlákna a textílie sú známe svojou pružnosťou, mäkkosťou, dekoratívnym vzhľadom a často aj príjemným omakom. Výsledkom je tkanina s nepravidelnými pruhmi alebo vlnami na povrchu, ktoré sú trvalé a odolné voči ďalšiemu spracovaniu (pranie, žehlenie). Krepované textílie sa využívajú na výrobu odevov (najmä letných, spoločenských a detských), bytových doplnkov, technických textílií a v špeciálnych aplikáciách, kde je žiaduca pružnosť a dekoratívny efekt. Princíp a technologické postupy krepovania: - Mechanické krepovanie: Krepovanie sa môže realizovať mechanicky, napríklad stláčaním, krútením alebo skladaním textílie počas spracovania. V priemyselnej praxi sa často využívajú špeciálne valce alebo zariadenia, ktoré vytvárajú na povrchu látky trvalé vlny alebo pruhy. - Chemické krepovanie: Pri tomto postupe sa na vybrané časti tkaniny aplikujú chemikálie (napr. alkalické činidlá), ktoré spôsobia lokálnu kontrakciu vlákien a vznik trvalých zvrásnení. Tento spôsob sa využíva najmä pri bavlnených a viskózových tkaninách. -Tepelné krepovanie: V prípade syntetických materiálov (napríklad polyester) sa využíva tepelná stabilizácia – tkanina sa vystaví účinku tepla v napnutom alebo zloženom stave, čím sa fixuje požadovaná krepová štruktúra. Technologické aspekty Krepovanie môže byť realizované v rôznych fázach úpravy vlákna alebo textílie pred konečným tvarovaním a sušením Pri výrobe krepových tkanín sa rozlišuje napríklad osnovné a útkové krepovanie – v závislosti od toho, či sa efekt dosahuje kontrakciou osnovy alebo útku Dôležité je správne nastavenie napätia, teploty, tlaku a ďalších parametrov počas procesu, aby sa dosiahla požadovaná štruktúra a trvácnosť efektu.