vreteno

Nástroj na skrúcanie vláken do nite. Tvorila ho palička a zvyčajne aj odnímateľné alebo s paličkou pevne spojené závažie, vďaka ktorému bolo vreteno ťažšie a rýchlejšie sa otáčalo. Závažie v tvare kolieska až zrezaného dvojkužeľa sa na paličku nastoklo zospodu alebo zvrchu na začiatku pradenia, keď bolo vreteno ľahké (bolo na ňom málo priadze). Na území Slovenska sa vretená s praslenom, vo forme hlineného, kamenného dvojkónického kolieska, používali už v neolite. Asi od polovice 18. storočia sa začali používať tokárené vretená s dreveným kolieskom, pevne spojeným s paličkou. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa používali aj vretená s hrubšou stopkou (v okolí Považskej Bystrice a Púchova ručne strúhané, bez závažia, dlhé asi 40-50 cm; na Spiši, v priľahlých obciach Liptova, v severnom Gemeri tokárené, dlhé do 35 cm). Praslíky – závažia používané na tokárené vretená, boli odlievané do olova, menej z mosadze. Funkciu praslíka plnil aj malý zemiak, nastoknutý zospodu na vreteno. Vreteno sa v určitých situáciách považovalo aj za magický prostriedok.