hodváb

Hodváb je jedným z najstarších a najluxusnejších textilných materiálov na svete, s fascinujúcou históriou, ktorá siaha do starovekej Číny. Jeho výroba, známa ako serikultura, vznikla v Číne už pred viac než 5 000 rokmi a bola po stáročia prísne stráženým tajomstvom. Podľa legendy objavila hodváb cisárovná Leizu (Xi Ling-shi), keď jej do čaju spadol kokon pri sedení pod morušou a pri pokuse vybrať ho sa začal odvíjať jemný, lesklý vlákenný pásik. História hodvábu Staroveká Čína: Prvé dôkazy o výrobe hodvábu pochádzajú z obdobia Yangshao kultúry (4. tisícročie pred n. l.), pričom najstaršie zachované hodvábne tkaniny sú datované do obdobia okolo 3630 pred n. l.. Hodváb bol pôvodne určený výhradne pre cisára a dvorskú elitu, neskôr sa stal dôležitým platidlom a symbolom spoločenského postavenia. Tajomstvo a export: Číňania si monopol na výrobu hodvábu udržiavali viac ako 2 000 rokov. Pokus o vyvezenie tajomstva výroby bol trestaný smrťou. Až v 6. storočí n. l. sa podarilo dvom mníchom prepašovať vajíčka priadky morušovej do Byzancie, čím sa začala výroba hodvábu aj v Európe. Hodvábna cesta: Hodváb sa stal základom legendárnej Hodvábnej cesty – siete obchodných ciest spájajúcich Čínu s Blízkym východom, Indiou a Európou. Hodváb bol v staroveku najžiadanejším luxusným artiklom, ktorý formoval svetový obchod a kultúrnu výmenu. Európa a svet: V stredoveku sa výroba rozšírila do Japonska, Indie, Perzie, Sýrie a neskôr do Talianska a Francúzska. V 19. storočí zasiahla európsky hodvábny priemysel pliaga, ktorú pomohol prekonať Louis Pasteur. V 20. storočí nahradili časť dopytu syntetické vlákna, no hodváb zostal symbolom luxusu. Zaujímavosti o hodvábe Výroba: Jeden kokon priadky morušovej (Bombyx mori) obsahuje až 900 metrov jemného vlákna; na jeden kilogram hodvábu je potrebných 2 000–3 000 kokonov. Vlastnosti: Hodváb je veľmi pevný (silnejší ako oceľ rovnakej hrúbky), ľahký, lesklý, priedušný, hypoalergénny a výborne reguluje teplotu – v lete chladí, v zime hreje. Kultúrny význam: V Číne je hodváb symbolom bohatstva, čistoty, šťastia a často sa používa pri svadobných a náboženských obradoch. V Afrike (napr. Kente) a Indii (Banaras, Kanchipuram) má tiež hlboký kultúrny význam. Univerzálne využitie: Okrem odevov sa hodváb používal na písanie, výrobu zástav, tapiet, kobercov, padákov, chirurgických nití či husľových strún. Zvláštnosti: V minulosti sa verilo, že hodvábne spodné prádlo chráni pred šípmi, pretože vlákna sa obtáčali okolo hrotu a uľahčovali vyťahovanie šípu z rany . Na Krajinskej poľnohospodárskej výstave v Budapešti v roku 1886 sa medzi konopnými a ľanovým výrobkami z domácich surovín a produkcie vynímal hodváb v rôznych farbách. Bol to výrobok z dielní Spolku chovateľov hodvábnika v Košiciach. Tento spolok ako súčasť župného Poľnohospodárskeho spolku v Košiciach mal v programe pestovanie priadky morušovej a spracovanie vlákna. Pri tomto spolku bol založený Vzorový hodvábnický ústav. . Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/5633294/statkar-zalozil-hodvabnictvo-a-spolok-zase-ovocinarstvo.html. Hodvábne ,,vákno, označované ako pravý hodváb, je výlučkom žliaz priadky morušovej. Získava sa odmotávaním z jej zámotkov, pričom sa spája 3 až 8 vlákien. Hodvábne vlákna sú jem né, lesklé, tvrdé alebo makké a 11ajčastejšie majú bielu alebo žltkastú farbu. Na území Slovenska bol hodváb, v podobe dovážaných tkanín, známy pravdepodobne už vo veľkomoravskom období. Od 15. storočia sa objavujú údaje o používaní hodvábnej priadze ako materiálu na vyšívanie io vyšívačoch hodvábom ako remeselníkoch pôsobiacich v mes• tách. Výšivkou hodvábom sa v 1 S. storočí zdobili takmer výlučne cirkevné texn1ie. Na výšivky na svetských textI1iách mešťanov a šTachty sa hodváb začal používať od 16. storočia. Vo výšiv ke v roJhíckom prostredí sa objavil koncom 18. storočia a do 20. storočia sa vyšívanie hodvá• bom stalo typickým prvkom niektorých jej lokálnych i regionálnych foriem. Okrem čistého hodvábu sa uvedenými spôsobmi používali aj zlaté a strieborné nite s jadrom z hodvábnej nite. Z hodvábnej nite omotanej striebornou pozlátenou fóliou je napríklad Jed· na z dvocl1 najstarších zachovaných paličkovaných čipiek z územia Slovenska, pochádzajúca z Košíc. Údaje o dovážanýd1 - nie je vylúčené, že na území Slovenska aj paličkovaných - hodvábnych čipkách pochádzajú zo 16. a 17. storočia. V 18. storočí plietli čipky z farbeného i zo surového hodvábu označovaného nárečovo ako šušel.