máčanie

Spracovanie ľanu a konope, pri ktorom pôsobením baktérií odhníva drevnatá časť stonky a oddeľuje sa od vlákien. Na máčanie sa využívali prirodzené priehlbiny v močariskách, priehlbiny na lúkach v blízkosti riek a potokov alebo zátoky vodných tokov. Pri povrchových zdrojoch vody sa vykopávali jamy, zvané močidlá. Ľan a konope sa do močidiel vložili v snopčekoch a zaťažili sa brvnami, kameňmi alebo trsmi trávy. Dĺžka máčania závisela od teploty ovzdušia, čím bolo teplejšie, tým kratší bol čas močenia. Stav stoniek bolo potrebné hlavne ku koncu kontrolovať, aby sa nepremáčali aj vlákna a tým sa nepoškodili. V močidlách sa ľan a konope nemiešali, rovnako sa oddeľovali samčie a samičie rastliny konope. Zväzky sa po dostatočnom vymáčaní vyplákali v čistej vode, dôkladne vysušili a premiestnili do zastrešeného priestoru. Vlákna z máčaných stoniek ľanu mali svetlohnedú až žltkastú farbu, konopné vlákna mali smotanovo-žltú až bledo alebo striebrošedú farbu.